streda 22. júla 2015

Neznášam Šmolkov a cover verzie

„V srdci lásku má...“ spieva sa v známej slovenskej verzií ešte známejšej skladby Sugar Baby Love od skupiny Rubettes zo 70-tych rokov. Tieto tzv. „socialistické cover verzie“ mi za oných čias maximálne liezli na nervy. Neviem, či mi to zostalo odvtedy, ale vyslovene neznášam cover verzie vydarených hitov zo 70-tych alebo 80-tych rokov, oblečené do moderného šatu dnešnej doby. Pamätám sa ako som sa takto vyslovene asi trikrát obabral, keď som si kupoval výberovku The Sweet. Keď som sa „kopol“ tretíkrát, kedy som si kúpil ich hity s Andym Scottom, ale v „cover-dizajne“ 90-tych rokov, skoro ma porazilo. Štvrtý pokus sa už nekonal. Originál mi k narodeninám poslal môj vzdialený bratranec Jim z USA.
Vyrastal som na muzike 70-tych a 80-tych rokov. Hoci v tom čase vládol hlboký socializmus, na toto obdobie mám celkom príjemné a doteraz nepochopiteľné spomienky. Môj hudobný vkus sa formoval pod vplyvom najmä maďarských štátnych a „štvavých protisocialistických“ staníc ako boli Radio Luxembourg a maďarské vysielanie Rádia Slobodná Európa. Veľmi dlho a možno až do smrti si budem pamätať také mená ako Komjáthy György, B.Tóth László z maďarského rozhlasu, či Cseke László z maďarskej hudobnej redakcie Slobodnej Európy. Mimochodom, na gympli sme mali profáka, ktorý vlastne ani profákom nebol. Po anglicky sa naučil cez vojnu v americkom zajatí a Csekeho poznal osobne. To on mi o ňom rozprával ako ušiel do vtedajšieho západného Nemecka po vojne za frajerkou a potom tam zostal. Od neho som sa na hodine angličtiny dozvedel aj to, že Plzeň a okolie oslobodili Američania. Bol to správny chlapík, aj keď trocha čudný patrón, ako všetci starí mládenci.
 Nevedel som a do dnešného dňa celkom neviem pochopiť, ako to tí Maďari robili. Ich stanice dávali toľko hudobných programov s kompletnými skladbami alebo kompletnými albumami, že som si mohol urobiť hudobný archív, aký mi závideli na strednej a vysokej škole mnohí kamaráti. Hviezdou medzi vtedajšími socialistickými hudobnými redaktormi bol už spomínaný Komjáthy György, spoluzakladateľ môjho obľúbeného Sláger Rádia. Vtedy u nás populárny Fero Hora bol len jeho slabým odvarom. Čo bolo hitom na Radio Luxembourg, to už najneskôr o týždeň vo svojom „Vasárnapi koktéli“ púšťal aj Komjáthy György.
 Nemal som a do dnešného dňa nemám vyhranený hudobný vkus. Počúval som jednoducho dobrú muziku a to mi zostalo do dnes. Skupiny ako Bachman Turner Overdrive, Little River Band, Eagles,
či Toto alebo Foreigner znejú u nás doma vždy, keď som „žena v domácnosti“ ako napr. dnes (manželka má nočnú, konečne som uložil dcéru spať a syn je u babky), takže práve mi dozneli Deep Purple–ale potichu, je už totiž po 22:00 hodine a už sa teším na to, čo urobím keď dopíšem tento blog. Pôjdem si hodiť sprchu a po nej sluchátka na uši. Občas musím oprášiť aj svoje staré vinylky. Akurát mi ide LP Depeche Mode–Music for the Masses.
 Z môjho obľúbeného obdobia mám asi 150 LP platní a približne rovnaký počet cédéčiek a takmer všetko originály. Radovan Kríž by sa po prečítaní tohto môjho blogu určite potešil. Takže počúvať mám čo, ale do rána hore nebudem.
P.S. A prečo neznášam šmolkov? To sa dozviete z môjho predošlého príspevku.


(a ešte raz o Šmolkoch z roku 2004)