Maďarsko som po prvýkrát navštívil niekedy v detstve. Pomerne dobre si pamätám na pioniersky tábor na Balatone. Mal som asi 10 rokov a bolo nás tam z Hurbanova a okolia asi 30 detí. Bývali sme v novej škole (új iskola) v Balatonszárszó a na Balaton, ako to možno vydedukovať aj z názvu uvedenej obce, sme to mali naozaj na skok. A hojne sme to aj využívali.
Vedúce sme tam mali dve, ale pamätám si na jednu korpulentnú asi 35 ročnú blondínu, ktorá nás neustále za niečo buzerovala. Jedáleň sme v tábore mali v škole, ale keď bolo teplo, jedlo nám servírovali k stolom, ktoré boli pod stromami. Veľakrát sa stalo, že nám do kávy napadali húsenice, ale inak tam, bolo celkom príjemne, až na to, že raz som sa na Balatone skoro utopil. Spadol som z nafukovačky a nevedel som plávať. Hoci som sa to dodnes nenaučil, topenie sa mi už zopakovať nepodarilo.
Druhou príjemnou spomienkou, ktorá sa mi v mysli vybaví, keď si spomeniem na Maďarsko, sú stredoškolské časy. Za to, že mám veľmi slušný prehľad o hudbe mojej mladosti, ktorú mám dodnes najradšej, môžem ďakovať predovšetkým maďarským rozhlasovým staniciam, ktoré sa u nás dali chytiť priam vynikajúco a o túto vymoženosť som neprišiel ani po odchode na vysokú školu, pretože v Bratislave bol príjem týchto staníc rovnako dobrý. Zvlášť príjemné spomienky mám na hudobné relácie maďarského rozhlasu, ktoré uvádzal Komjáthy György. Ten mal aj v čase hlbokého socializmu také hudobné relácie a púšťal také pesničky, že som sa až čudoval, že mu to ešte dovolia vysielať. Napr. v čase Vianoc v pohode pustil novinku od Boney M "Mary has born child" (tí čo ju poznáte, iste viete, že je to hit uvedenej skupiny s biblickým motívom). Alebo druhý extrém, ktorý si pamätám z jeho relácie, "Vásárnapi koktél". Tu napr. pustil pieseň od Billyho Joela "We didn´t start the fire" (to je pieseň so silným protikomunistickým nádychom, dokonca sa tam aj otvorene spieva o "communist block". V relácií "A beat kedvelőinek" ("Pre priaznivcov beatu") dával kompletné albumy takých skupín ako Uriah Heep, Queen, či Black Sabbath. Mal tiež špeciálny program na želanie "Komjáthy György kívánságműsora", v ktorom dával kompletne celé piesne na želanie. Jeho relácie mi pomáhali nielen zorientovať sa v hudbe a učiť sa angličtinu, ale vďaka nim som svoje študentské roky prežil celkom príjemne.
Ani maďarská populárna hudba osemdesiatych rokov sa nedala zahanbiť. Taká Omega mohla smelo konkurovať aj západným kapelám, dobrú muziku produkovala aj Locomotiv GT, či Edda, ktorá ešte aj teraz občas zavíta k nám do Nových Zámkov najmä v lete. Hoci som tieto maďarské kapely a ich hity pred dvadsiatimi rokmi, snáď okrem Omegy veľmi nepočúval, na chuť im prichádzam až teraz a niektoré z nich mám dokonca aj v mobile.
Keď sa povie Maďarsko, vybaví sa mi ešte jedna príhoda zo stredoškolských liet. Bolo to asi v treťom ročníku na gympli. Mali sme spolužiaka, ktorý sa stal majstrom Slovenska vo vzpieraní. Nuž akože inak, po tomto nevšednom úspechu priniesol do školy "Egri bikavér", čo už v tom čase bolo vychýrené maďarské víno. Samozrejme, pili sme ho potajomky, ale vymákla nás triedna. Bol z toho veľký poprask. A Milan, teda onen majster bol ešte k tomu jej sused z paneláku. Na každej stretávke z gympla sa na tejto príhode (aj na iných s maďarským nádychom) dobre zabávame. Naša stredoškolská triedna bola typická "prešporáčka", ktorá hovorila síce tromi jazykmi (po slovensky, po maďarsky a po nemecky, ale najlepšie jej išli posledné dva jazyky).
Maďarsko bolo už v čase mojich stredoškolských štúdií pre nás Slovákov v niektorých ohľadoch nedosiahnuteľným idolom. Chodili sme si tam k "masekom" (ako sa hovorilo maďarským súkromníkom) kupovať nielen rifle, ale i platne a iné veci, ktoré boli vtedy "in". No a keď došlo v osemdesiatych rokoch k recipročnému otvoreniu hraníc s Rakúskom, to sme im trocha aj závideli.
(pokračovanie 10. augusta 2015)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára