sobota 1. augusta 2015

Moje spomienky na Bratislavu-časť druhá, diel deviaty (1978-1986)

   Do promócií sme mali ešte takmer mesiac, a tak sme si užívali akési prechodné obdobie, v ktorom sme neboli ani študenti, ale ani "pracujúca inteligencia", ako nás vtedy volali. Nastal čas hľadania si práce. Vtedy to však bolo v porovnaní s dnešnými absolventmi snáď o čosi jednoduchšie, ale možno iba na prvý pohľad.
   Z tohto "prechodného obdobia" si spomínam na jednu príhodu. Boli sme s Mirom, ktorý už pracoval ako mladý gynekológ, na klinike na Zochovej, v meste na pohárik. Zastavil sa pri nás asistent z marxizmu-leninizmu, ktorý ma učil. Miro sa hneď chopil slova, lebo ho poznal. Predstavil ma ako absolventa a neviem, či sme si s oným asistentom aj nepotykali. To však nie je podstatné. Sedeli sme tam asi dve hodiny a za ten čas sa zrúbal ako motorka. Potom tam začal vyvádzať a bol agresívny. Miro, ktorý bol na podobné veci veľký diplomat, musel u čašníčky celú situáciu distingvovane zachraňovať. Podarilo sa. Milého asistenta sme nejakým spôsobom odpravili, tuším sme ho posadili do taxíka lebo Miro vedel, kde býva.
   Promócie sme mali 22.júna 1984. Naši prišli na požičanej tisícdvestotrojke, ktorú šoféroval otcov kamarát. Musel som totiž poslať domov veci, pretože som po skončení školy bol nabalený ako malý Arab. Šesť rokov som sa prakticky nesťahoval (izbu na intráku som mal ako "unikár" aj cez prázdniny). a po skončení školy som navláčil do auta za šesť kufrov vecí.
   Na intráku bol taký zvyk, že dvere izby absolventa sa po poslednej štátnici premenili na "bulvárny plátok", v ktorom sa na absolventa popísalo kadečo. Text bol u chalanov väčšinou okorenený pikantnými obrázkami. Väčšinou to bolo dielo spolubývajúcich absolventa a ani ja som nebol výnimkou. Pred rodičmi som sa hanbil ako pes, mama sa len pousmiala a otec to zobral športovo.
   Do práce som mal nastúpiť 1. augusta a v júli som ešte robil ako zdravotník na letnej aktivite na Mlynoch. Doteraz ľutujem, že som do roboty nenastúpil až v septembri. Na letnej aktivite bolo perfektne, robil som tam so spolubývajúcim Martinom, ktorý už bol tiež lekár. Spočiatku to vyzeralo, že ma vytlačí syn dekana mojej bývalej alma mater, ktorý sa správal ako typické mestské funkcionárske dieťa. Bol drzý až mi bolo z neho zle. Ale nakoniec sa to utriaslo, on si zobral august a my sme tam zostali s Martinom na júl. Hoci som počas tejto letnej aktivity nezažil nič, čo by mi zostalo doteraz v pamäti, po rozchode s Jarkou som mal pocit, že to boli prázdniny ako sa patrí. Ale žiaľ už posledné.

(pokračovanie 2. augusta)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára