sobota 8. augusta 2015

Maďarčina, Maďarsko, Maďari - časť prvá

   Možno pre mnohých čitateľov mojich článkov bude prekvapením informácia, že mojou materinskou rečou je vlastne maďarčina. Teda aby som bol úplne presný, matka je slovenská občianka maďarskej národnosti (asi takto si to želá čítať pravý národovec, však?) a otec bol Slovák (žiaľ, éry "zahnívajúceho kapitalizmu" v našom štáte sa nedožil, umrel v auguste roku 1989).
   Maďarčina zasiahla do môjho života už v útlom detstve. Naši mi vravievali, že som komunikoval v oboch jazykoch s majstrami, ktorí nám stavali dom, už ako trojročný. Na dieťa sa cudzí jazyk lepí naozaj rýchlo. Moji starí rodičia z matkinej strany vedeli prakticky iba po maďarsky. Starý otec sa síce snažil hovoriť s človekom, ktorý po maďarsky nevedel, aspoň skomolenou českoslovenčinou (ako mladý robotník totiž pracoval v Čechách, tak sa tam niečo na neho nalepilo). Stará mama mi vravievala, že na základnej škole ich učiteľ slovenčiny bol Maďar a tiež to, čo ich učil, si musel najprv pozrieť v slovníku. Bola to zvláštna doba. Priezvisko môjho starého otca bolo rýdzo české, ale písalo nie s "Č", ale pomaďarčené ako "Cs". Môj prastarý otec z matkinej strany sa volal Kohút, ale po slovensky nevedel ani "zaťať."  S relikviami z onej doby sa stretávame, a to nielen v priezviskách, aj v dnešných časoch. Pracujem a žijem na zmiešanom slovensko-maďarskom území a v práci sa mi mnohokrát stalo, že prišiel pacient napr. z okolia Štúrova, čo je prevažne maďarská oblasť, volal sa napr. Mrkvička, ale po slovensky nevedel ani slovo. Samozrejme, sú aj opačné prípady. Niekedy zas podľa mena a dediny, z ktorej pacient prichádza, ho automaticky oslovím po maďarsky a on na mňa spustí lepšou slovenčinou ako Slota. V takýchto prípadoch som vždy milo prekvapený, pretože po slovensky viem lepšie ako po maďarsky. Myslím si dokonca, že v slovenčine nemám ani maďarský prízvuk (ten však viem perfektne napodobniť, ak treba, možno ešte lepšie ako László Komárom). Moja maďarčina sa síce mojej slovenčine nevyrovná, ale som veľmi rád, že na tomto zmiešanom území ovládam obe reči tak, že tlmočníka nepotrebujem. Neviem si predstaviť, ako by som sa dohodol s babkou, ktorá vie len po maďarsky. Moju sestričku, ktorá ovláda maďarčinu skutočne perfektne (slovenčinu, samozrejme tiež) by asi porazilo, keby mi musela tlmočiť celú anamnézu. A možno aj mňa. Ale ako sa poznám, asi by som sa tú maďarčinu (alebo slovenčinu?), ak by som ju neovládal, začal krvopotne učiť. Prečo? Nuž preto, že to robí každý podnikateľ, ktorý si chce prilákať a najmä udržať klientov (hoci my, lekári sme podnikatelia pre tento štát len vtedy, keď treba platiť dane, ale to už je iná téma). Ak by som totiž bol pacient, ktorý vie len po maďarsky a mal by som na výber, asi by som si tiež vybral lekára, ktorému nemusí sestrička robiť tlmočníčku.
   Ešte keď som bol začínajúci lekár, dosť mi prekážalo a aj som to niekedy dal hlasno najavo, ak prišiel mladý pacient, na ktorého som automaticky prehovoril po slovensky a pozeral sa na mňa ako bezprízorný blbec, pretože mi nerozumel. Dnes mi to je už jedno. Uvedomil som si, že je to vlastne jeho chyba a ja sa nad ňou budem zbytočne rozčuľovať. On sa prišiel dať vyšetriť a ja nie som učiteľ slovenčiny. Ale nech si hovoria naši maďarskí politici, čo chcú, jedno je pravda, a to môžem za 45 rokov svojho života na tomto území potvrdiť, že mnohí slovenskí Maďari sa slovenčinu buď jednoducho učiť nechcú alebo ak ju aj ovládajú, na rodnom území sa niekedy správajú ako ľudia z anglicky hovoriacich krajín, teda v zmysle kréda "načo sa budem namáhať a hovoriť inou rečou, veď mi aj tak všetci rozumejú". Taký Angličan alebo Američan si často myslí, že sa nemusí učiť inú reč, veď mu stačí angličtina. Ale nech skúsi prísť do Francúzska... 
   A tak je to aj s našimi slovenskými Maďarmi. K učeniu slovenčiny ani iného cudzieho jazyka ich nedonúti škola alebo rodina, ale len trhové prostredie. Ak si nebudú vedieť nájsť zamestnanie na "maďarskom" území tohto štátu, majú už len jednu, resp. dve možnosti. Buď sa začnú učiť po slovensky a robotu si budú hľadať aj inde alebo si ju pôjdu hľadať do Maďarska. Ani tam však niekedy s ich "kuhynskou mogyorcsinou" nepochodia.     
   Raz takto prišiel slovenský Maďar v Budapešti do mäsiarstva a pýtal si: "Kérek két párkit". Samozrejme, že predavač mu nerozumel. Párky sú totiž spisovne po maďarsky "virsli".


(pokračovanie 9. augusta 2015)